{"guid": "ussr:1bae1adf-628e-44ea-8e65-db593c2e86a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3. US.607.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 607/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 607/2014 z 16. 12. 2014", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 607/2014, ECLI:SK:USSR:2015:3. US.607.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2014-12-16", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1bae1adf-628e-44ea-8e65-db593c2e86a2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3. US.607.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3. US.607.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3. US.607.2014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 607/2014­39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2014\nv senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jany Baricovej a Rudolfa\nTkáčika v konaní o sťažnosti\n,\n\na\n\n, obaja bytom\n\n, zastúpených advokátskou kanceláriou AK Gavorová\n\na Partner, s. r. o., Lombardiniho 22B, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka\nJUDr.\n\nEdita\n\nGavorová,\n\nktorou\n\nnamietajú\n\nporušenie\n\nsvojho\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 269/91 takto\n\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10 C 269/91 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n10 C 269/91 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\na\n\npriznáva\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie spoločne a nerozdielne v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e\nOkresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava I j e\na\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť\n\ncentov) na účet ich právnej zástupkyne advokátskej kancelárie AK Gavorová a Partner,\ns. r. o., Lombardiniho 22B, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nsp. zn. III. ÚS 607/2014 z 15. októbra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\na\n\n(ďalej len „sťažovatelia“, v citáciách aj „navrhovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom\npod sp. zn. 10 C 269/91 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n\n2\n\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali ešte 3. októbra 1991 Obvodnému súdu\nBratislava 1 (v súčasnosti okresný súd) návrh na vydanie nehnuteľnosti z dôvodu uplatnenia\nreštitučného nároku v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych\nrehabilitáciách\n\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„zákon\n\no mimosúdnych\n\nrehabilitáciách“).\nSťažovatelia uviedli, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie\nv ich právnej veci právoplatne skončené.\nSťažovatelia v nadväznosti na to navrhujú, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy\nv náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené ich\nzákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nzároveň navrhujú prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných\nprieťahov. Napokon sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia každému v sume\n15 000 € a úhrady trov konania.\nOkresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním\nsp. zn. Spr.\n\n3693/2014\n\nz\n\n20.\n\nnovembra\n\n2014\n\ndoručeným\n\nústavnému\n\nsúdu\n\n27. novembra 2014, v ktorom sa okrem iného uvádza:\n„V prvom rade by som rada poukázala na skutočnosť, že navrhovatelia pred\npodaním ústavnej sťažnosti nevyčerpali opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,\nktoré im zákon priznáva. Lustráciou v registri sťažností som zistila, že navrhovatelia\nnepodali sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní predsedovi súdu. Z judikatúry\nústavného súdu vyplýva (I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05, IV. ÚS 74/05), že účelom práva účastníka\nkonania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie\npríležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený\nnesprávnym postupom alebo jeho nečinnosťou. Vychádzajúc z judikatúry ústavného súdu,\nvyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon\nsťažovateľovi poskytuje, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd\npred ústavným súdom.\n3\n\nNa základe Vašej žiadosti som vo veci vykonala šetrenie a zistila som, že na\ntunajšom súde sa vedie konanie v právnej veci navrhovateľov: 1/\n,\n\n, 2/\n\n, bytom\n\n, bytom\n\n,\n\nobaja zastúpení: AK Gavorová &.Partneri, spol. s r. o., so sídlom Lombardiniho\n22B, Bratislava, proti odporcom: 1/\n, 2/\n, zastúpená opatrovníkom\n, 3/\n\n­\n\n, bytom\n\n, zastúpená\n\n, advokátom, so sídlom\n\n, 4/\n\nbytom\n\n,\n\n, 5/\n, so sídlom\n\n,\n, 7/\n\n, 8/\n\n, 6/\n\n, bytom\n\n, bytom\n\n, bytom\n\n, 9/\n\n, odporcovia v 8. a 9. rade zastúpení\nadvokátkou, so sídlom\n\n, bytom\n,\n\n, je predmetom konania vydanie nehnuteľností.\n\nIde o spor, ktorý je podľa môjho názoru priemerne skutkovo a právne zložitý.“\nOkresný súd ďalej k veci uvádza:\n„Na celkovú dĺžku konania mali vplyv nasledujúce skutočnosti:\n­ navrhovatelia v konaní odo dňa podania návrhu t. j. od 3.10.1991 do dňa 8.10.1999 boli\nabsolútne nečinní. Vzhľadom na predmet konania ­ vydanie nehnuteľnosti v zmysle zákona\nč. 87/1991 Zb. sa súd vo veci snažil zistiť pobyt navrhovateľov, ich pobyt súd zistil až v roku\n1999. (Po zistení pobytu navrhovateľov súd vo veci konal plynulo. Súd vo veci rozhodol\ndňa 7.3.2005, vyhlásil rozsudok, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 4 Co 502/05­300 zo dňa 3.10.2007, čo do merita veci potvrdený)\n­ konanie bolo v čase od 24.02.1993 do 11.11.1999 pre prekážku neznámeho pobytu\nnavrhovateľa v 1. a 2. rade prerušené\n­ tri krát zmena zákonného sudcu (september 1995, november 1997 a august 1999)\n­ tri krát návrh na pripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania\n­ odporcovia boli z cudzích štátov, v dôsledku čoho bolo potrebné nariaďovať preklady\nlistín a podstatne sa predĺžilo ich doručovanie do zahraničia\n4\n\n­ odporkyňa v 6. rade v priebehu konania zomrela vo Švajčiarsku, súd zisťoval okruh\ndedičov\n­ navrhovatelia dva krát žiadali nariadiť predbežné opatrenie, pričom voči obom\nrozhodnutiam boli podané odvolania v dôsledku čoho spis bolo potrebné predložiť\nodvolaciemu súdu\n­ nariadené pojednávania boli štyri krát zrušené z dôvodov na strane navrhovateľov\n­ od 27.04.2009 do 08.11.2010, teda až do doručenia uznesenia Ústavného súdu bola vec\nevidovaná ako právoplatne skončená\n­ v obdobiach od 20.02.2002 do 25.04.2002, od 27.09.2002 do 14.02.3003, od 15.12.2005\ndo 14.12.2007, od 04.11.2010 do 04.03.2011, a od 23.04.2014 do 18.06.2014 sa spis\nnachádzal na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu podaných odvolaní.\nPoukazujem na skutočnosť, že do súdneho spisu bola založená písomnosť\ns označením ústavná sťažnosť, z obsahu ktorej je zrejmé, že bola navrhovateľmi Ústavnému\nsúdu SR doručená dňa 29.2.2008. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súdny spis bol\nOkresnému súdu Bratislava I na meno predsedu súdu vrátený Ústavným súdom SR\ndňa 2.10.2008. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom č. k. IV ÚS 334/2010­56\nzo dňa 20.10.2010 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co 502/05\nz 3.10.2007 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Následne dňa 4.3.2011 bolo\nsúdu prvého stupňa doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorým bol zrušený\nrozsudok súdu prvého stupňa č. k. 10C 269/1991­321. Súd po zrušení veci v konaní plynulo\nkonal, čo je zrejmé z vyššie uvedených úkonov súdu...\nV prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené\nprávo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov navrhujem, aby\nsťažovateľom nepriznal finančné zadosťučinenie, resp. mu toto finančné zadosťučinenie\nnepriznal v plnej výške, nakoľko ho podľa môjho názoru sťažovatelia samotní vo veľkej\nmiere svojim správaním prispeli k predĺženiu konania.“\nSťažovatelia v stanovisku (k vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti) doručenom\nústavnému súdu 11. decembra 2014 okrem iného uviedli:\n«Nie je nám zrejmé, prečo predsedníčka OS BA I. uvádzala, že sťažovatelia\nnevyčerpali všetky opravné prostriedky. Dňa 4.7.2013 podali sťažovatelia na Okresný súd\n5\n\nBratislava I. sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní. Prípisom zo dňa 1.8.2013 odpovedala\npodpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I tak, že odkedy bol dňa 4.3.2011 súdu prvého\nstupňa vrátený spis z Krajského súdu Bratislava, podľa jej názoru vykonávajú vo veci stále\núkon. Z uvedených dôvodov vyhodnotili sťažnosť ako nedôvodnú, lebo vo veci sa priebežne\nkoná. K celému konaniu od roku 1991 sa však predsedníčka nevyjadrila.\nV tomto smere je preto nesprávna informácia predsedníčky OS BA I, keďže\nsťažovatelia vyčerpali aj jediný možný prostriedok na nápravu, avšak bezúspešne. V zmysle\nposlednej judikatúry ÚS SR je však zrejmé, že pri prieťahoch v konaní, najmä ktoré trvajú\nmimoriadne dlho (čo v tomto prípade ide o konanie 23 rokov), sa ani sťažnosť na prieťahy\nv konaní nemôže považovať za vhodný „nástroj“ nápravy, a teda jej podanie nie je\nnevyhnutným predpokladom podania ústavnej sťažnosti.»\nĎalej sťažovatelia uviedli:\n„V ďalšom štádiu od 8.10.1999 trvalo do vyhlásenia rozsudku 7.3.2005 konanie\n5 rokov a 5 mesiacov. Uvedené doba je dlhou dobou na rozhodnutie pred súdom prvého\nstupňa, aj s poukazom na to, že defacto sa uskutočnili len 3 pojednávania. V období\nod 11.11.1999 kedy bolo na základe doplnenia právneho zástupcu vo veci vydané uznesenie\nOkresného súdu Bratislava I. o pripustení ďalších účastníkov do konania, až do 1.10.2004,\nkedy sa uskutočnilo vo veci prvé pojednávanie (5 rokov) bol súd pokiaľ ide o konanie\nvo veci samej nečinný.\nSúd konal v období od 14.10.1999 až do 31.1.2003 (3 roky a 3 mesiace)\no predbežnom opatrení. Počas tohto konania o predbežnom opatrení vydal až\npo 16 mesiacoch od vydania pôvodného predbežného opatrenia doplňujúce uznesenie,\nv ktorom sa doplnilo len tá skutočnosť, že list vlastníctva je evidovaný na Okresnom úrade\nBratislava I. Táto skutočnosť potvrdila chybu okresného súdu, ktorú napravil až\npo 16 mesiacoch, resp. tým aj umožnil odporcom podať odvolanie voči doplňujúcemu\nuzneseniu o predbežnom opatrení, keďže odporcovia voči pôvodnému uzneseniu\nzo dňa 12.11.1999 odvolanie nepodali.\nNásledne súd konal procesné chybne, keď odporcovia v 3. a 4.rade podali odvolanie\nvoči predbežnému opatreniu dňa 23.2.2011, avšak ostatní odporcovia v 2., 5. a 6. rade až\n\n6\n\ndňa 7.11.2001, teda súd spôsobil, že odporcovia v 2., 5. a 6. rade sa vyjadrili\nk predbežnému opatreniu až o 9 mesiacov neskôr, ako odporcovia v 3. a 4. rade.\nNásledne bol spis o predbežnom opatrení Krajským súdom Bratislava dňa 24.4.2002\nvrátený pre procesné chyby, ktoré súd prvého stupňa odstránil, takže odvolací súd mohol\no odvolaní voči predbežnému opatreniu rozhodnúť až dňa 31.1.2003 (ďalší posun\no 9 mesiacov).\nĎalšie prieťahy v konaní okresného súdu nastali, keď o návrhu navrhovateľov zo dňa\n29.11.1999 na rozšírenie účastníkov konania (odporcov v 5. až 6. rade) reagoval až\nuznesením zo dňa 16.1.2001, t. j. až po 14 mesiacoch.\nV období od 31.1.2003, kedy odvolací súd potvrdil predbežné opatrenie, až\ndo 1.10.2004, kedy sa uskutočnilo pojednávanie, t. j. v období 20 mesiacov, bol súd\nnečinný.\nSťažovatelia poukázali, že ustálenú judikatúru ÚSSR, že povinnosťou všeobecných\nsúdov nie je len vo veci konať, ale konať účinne a správne. Súd prvého stupňa však konal\ns procesnými chybami, ale aj spôsobom, ktorým porušoval ústavné práva sťažovateľov\n(Nález Ústavného súdu SR zo dňa 20.10.2010, č. k. IV. ÚS 334/2010), keď jednak\nnezákonne nepripustil navrhované dôkazné prostriedky sťažovateľov a jednak právne\narbitrárne rozhodol vo veci samej.“\nNapokon sťažovatelia poukázali na to, že:\n„Po tom, ako Krajský súd Bratislava rozhodol o zrušení a vrátení veci Okresnému\nsúdu Bratislava I. dňa 23.2.2011 nebolo v danej veci konané bez zbytočných prieťahov.\nDo dnešného dňa (3 roky a 10 mesiacov) bolo realizované len jedno pojednávanie\n(dňa 19.11.2014), aj to však muselo byť odročené pre závadu v doručení predvolania\njednému z odporcov.\nAj v tomto období súd prvého stupňa vykonáva úkony, avšak nie celkom účinne. Súd\nprvého stupňa dával žiadosti na doručovanie či pomoc do zahraničia (Švajčiarsko,\nVenezuela, USA), avšak tieto sa všetky vrátili ako nevyriešené z dôvodu nesplnenia\nprocesných náležitostí ­ napr. nesprávny úradný jazyk do Venezuely (namiesto španielčiny\nboli všetky doklady prekladané do anglického jazyka), nesprávna žiadosť do USA\n\n7\n\nbez uvedenia príslušného orgánu, nesprávna žiadosť do Švajčiarska). Ďalej napr. vydanie\nopravného uznesenia zo dňa 7.10.2013 z dôvodu chýb v uznesení zo dňa 12.9.2013.\nTo znamená, že aj postup súdu prvého stupňa od uznesenia Krajského súdu\nBratislava o zrušení a vrátení veci Okresnému súdu Bratislava I. zo dňa 23.2.2011 ­\ndo dnešného dňa, je nepresný a neúčelný, keďže stále nevedie k stanoveniu termínu\npojednávania a rozhodnutiu vo veci samej.“\nÚstavný súd z predloženého spisu Okresného súdu Bratislava I zistil takýto priebeh\nkonania vedeného pod sp. zn. 10 C 269/91:\n­ 3. október 1991 – sťažovatelia podali bývalému Obvodnému súdu Bratislava 1\n(v sťažnosti Okresný súd Bratislava I) návrh na začatie konania o vydanie nehnuteľnosti\nv zmysle § 6 ods. 1 písm. f) zákona o mimosúdnych rehabilitáciách proti odporcovi\nČeskoslovenský štát – Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,\n­ 20. október 1991 – nariadené pojednávanie bolo odročené na neurčito, pričom\nprávny zástupca ospravedlnil neúčasť sťažovateľov z dôvodu „dlhodobého misijného pobytu\nv USA“,\n­ 7. január 1992 — právny zástupca sťažovateľov na výzvu okresného súdu\nzo 7. januára 1991 odpovedal podaním zo 16. januára 1992, v ktorom potvrdil, že\nsťažovatelia na návrhu trvajú,\n­ 28. január 1993 – okresný súd uznesením napadnuté konanie prerušil do návratu\nsťažovateľov z pobytu v USA.\nV ďalšom období až do apríla 1996 okresný súd opakovane vyzýval právneho\nzástupcu sťažovateľov, aby súdu oznámil informácie o mieste pobytu sťažovateľov\nv zahraničí, resp. o ich návrate.\n­ 6. máj 1996 – účastníci sa na konanie nedostavili, okresný súd ho odročil\nna neurčito a právny zástupca sťažovateľov podaním z 13. mája 1996 oznámil, že „bez\nvlastnej viny nemá kontakt s klientmi a bez ich inštrukcie nemá právo zobrať návrh späť“,\n­ 26. august 1999 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, ktorý\npodaním z 3.\n\nseptembra 1999 oznámil, že nemá vedomosť, kde sa sťažovatelia\n\nnachádzajú a že už viac rokov s nimi nebol v kontakte,\n8\n\n­ 14. október 1999 – sťažovatelia okresnému súdu oznámili zmenu právneho\nzastúpenia a zároveň navrhli, aby súd pripustil pristúpenie ďalších účastníkov\nodporcu (\n\na\n\nna\n\nstrane\n\n), a súčasne požiadali o nariadenie\n\npredbežného opatrenia,\n­ 11. november 1999 – okresný súd uznesením pripustil, aby do konania na strane\nodporcu pristúpili navrhnutí účastníci,\n­ 12. november 1999 – okresný súd uznesením nariadenie predbežného opatrenia\nvoči odporcovi v 1. rade zastavil a odporcom v 2., 3. a 4. rade zakázal nakladať\ns nehnuteľnosťou,\n­ 16. január 2001 – okresný súd uznesením pripustil, aby na strane odporcu\ndo konania pristúpili ďalší účastníci (\n\n,\n\n– odporcovia\n\nv 5. a 6. rade),\n­ 7. november 2001 – proti uzneseniu okresného súdu z 12. novembra 1999 v znení\nopravného uznesenia okresného súdu z 5. februára 2001 (vydanie\n\npredbežného opatrenia)\n\nsa odvolali odporcovia v 2. až 6. rade,\n­ 25. apríl 2002 – Krajský súd v Bratislave prípisom vrátil okresnému súdu súdny\nspis ako predčasne predložený z dôvodu absencie plných mocí sťažovateľov a nemožnosti\nposúdenia, či uznesenie napadnuté odvolaním bolo sťažovateľom účinne doručené,\n­ 31. január 2003 – krajský súd potvrdil uznesením uznesenie okresného súdu\nz 12. novembra 1999,\n­ 10. marec 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 1. október 2004, ktoré sa\nuskutočnilo a bolo odročené na 29. november 2004 pre účely ďalšieho dokazovania,\n­ 7. marec 2005 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým návrh\nsťažovateľov zamietol,\n­ 15. december 2005 – po podaní odvolania sťažovateľmi bol súdny spis predložený\nna rozhodnutie krajskému súdu,\n­ 3. október 2007 – na pojednávaní uskutočnenom 3. októbra 2007 krajský súd\nvyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil, iba\nv časti týkajúcej sa trov konania ho zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,\n\n9\n\n­ 11. február 2008 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, pričom okresný\nsúd vyzval účastníkov, aby v lehote 30 dní oznámili, či je možné medzi nimi uzavrieť\nmimosúdnu dohodu o náhrade trov konania,\n­ 29. február 2008 – ústavnému súdu bola doručená sťažnosť sťažovateľov, ktorí\nokrem iného žiadali zrušiť rozsudok krajského súdu z 3. októbra 2007,\n­ 6. február 2009 – okresný súd uznesením nepriznal náhradu trov konania odporcom\nv 2. až 6. rade,\n­ 11. november 2010 – krajskému súdu bol doručený nález ústavného súdu\nsp. zn. IV. ÚS 334/2010 z 20. októbra 2010, ktorým bol zrušený jeho rozsudok\nz 3. októbra 2007,\n­ 23. február 2011 – v nadväznosti na nález ústavného súdu krajský súd uznesením\nzrušil rozsudok okresného súdu zo 7. marca 2005 v spojení s jeho uznesením\nzo 6. februára 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV ďalšom priebehu napadnutého konania až do mája 2013 okresný súd realizoval\nprocesné úkony, ako napr. zisťovanie pobytu účastníkov konania v zahraničí, ustanovovanie\ntlmočníkov a prekladateľov pre účely vyhotovenia úradných prekladov listín, doručovanie\nlistín a dokumentov do zahraničia, priznávanie odmien za realizácie prekladov písomností,\nžiadosti o vykonanie dôkazov podľa Dohovoru o vykonaní dôkazov v cudzine\nv občianskych a obchodných veciach podpísaného v Haagu 18. marca 1970 a pod.\nĎalší priebeh napadnutého konania bol takýto:\n­ 12. jún 2013 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľov na pripustenie\nďalších účastníkov do konania na strane odporcov v 7. až 11. rade (obch. spol.\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n),\n­ 1. august 2013 – okresný súd uznesením ustanovil mestskú časť\nza opatrovníka odporkyni v 2. rade (\n\n–\n\n) a odporcovi vo 4. rade (\n\n),\n­ 12. september 2013 – okresný súd uznesením pripustil vstup do napadnutého\nkonania na strane odporcov (odporcovia v 7. až 11. rade),\n10\n\n­ 7. október 2013 – okresný súd opravným uznesením opravil výrokovú časť\nuznesenia z 12. septembra 2013, keď pripustil aj úpravu petitu návrhu,\n­ 3. január 2014 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľov na úpravu petitu\nnávrhu,\n­ 16. január 2014 – okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu návrhu, uznesením\npoveril predkladateľku vykonaním prekladateľského úkonu v súvislosti s pripojenou\nžiadosťou o vykonanie dôkazu vo Švajčiarsku, pričom uznesením z 30. januára 2014 poveril\ninú prekladateľku a uznesením zakázal nakladať s nehnuteľnosťami odporcom v 8. a 9. rade,\npričom proti tomuto uzneseniu odporcovia podali 4. februára 2014 odvolanie,\n­ 13. február 2014 – okresný súd zrušil svoje uznesenie z 1. augusta 2013 v časti,\nv ktorej bol odporcovi vo 4. rade ustanovený na konanie opatrovník,\n­ 18. február 2014 – okresný súd uznesením vyzval odporcov v 8. a 9. rade, aby\nzaplatili súdny poplatok za podané odvolanie,\n­ 24. apríl 2014 – okresný súd predložil krajskému súdu súdny spis na rozhodnutie\no odvolaní proti uzneseniu okresného súdu zo 16. januára 2014 o nariadení predbežného\nopatrenia,\n­ 18. jún 2014 – okresnému súdu bolo doručené uznesenie krajského súdu\nsp. zn. 5 Co 258/2014 z 5. júna 2014, ktorým bolo potvrdené uznesenie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nzo 16. januára 2014,\n­ 5. september 2014 – okresný súd zmenil pôvodne nariadený termín pojednávania\nna 6. október 2014 na nový termín na 19. november 2014.\nÚstavný súd na okresnom súde zistil, že ostatné pojednávanie uskutočnené\n19. novembra 2014 bolo odročené na neurčito.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n\n11\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovatelia sa sťažnosťou okrem iného domáhajú vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.\nSťažovatelia zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n\n12\n\nZákladnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety\nOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa\nzabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná\npovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže\nodročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý\ndôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli\npredvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď bude konať nové\npojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n1. Predmetom konania pred okresným súdom je vydanie nehnuteľnosti na základe\nuplatnenia reštitučného nároku podľa príslušných ustanovení zákona o mimosúdnych\nrehabilitáciách. Nehnuteľnosť sa nachádza na území Slovenskej republiky, pričom\nsťažovatelia ako účastníci konania sa dlhú dobu zdržiavali v zahraničí a aj niektorí účastníci\nna strane odporcov majú trvalé bydliská v zahraničí. V súvislosti s uvedeným ústavný súd\nz vecného hľadiska pripúšťa, že ide o zložitejšie konanie aj vzhľadom na nutnosť\n13\n\nvyhotovovania prekladov a doručovania zásielok do zahraničia, čo však na druhej strane\nokresný súd nezbavuje zodpovednosti za stav napadnutého konania v čase rozhodovania\no sťažnosti ústavným súdom. Objektívnou okolnosťou, ktorá taktiež prispela k dĺžke\nkonania, bolo aj úmrtie odporkyne v šiestom rade žijúcej v zahraničí a zisťovanie okruhu\ndedičov po nej. Podľa názoru ústavného súdu predmetné konanie po právnej stránke nie je\nzložité, tvorí súčasť štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov, pričom\nv súčasnosti\n\nuž\n\nexistuje\n\ndostatok\n\nstabilizovanej\n\njudikatúry\n\nupravujúcej\n\npostup\n\npri rozhodovaní uvedených sporov.\n2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom, podľa\nktorého ústavný súd z pohľadu prieťahov posudzuje priebeh napadnutého konania. Ústavný\nsúd konštatuje, že aj sťažovatelia majú určitý podiel na spomalení priebehu napadnutého\nkonania, a to najmä v období od 20. októbra 1991 do 3. septembra 1999, keď ich právny\nzástupca opakovane okresný súd informoval o neprítomnosti sťažovateľov na území\nSlovenskej republiky v dôsledku ich „dlhodobého misijného pobytu v USA“, pričom\nv podaní z 3. septembra 1999 okresnému súdu oznámil, že nemá vedomosť o tom, kde sa\nsťažovatelia nachádzajú a že už viac ako rok s nimi nebol v kontakte. Uvedenú okolnosť,\nrovnako ako aj rozšírenie návrhu o ďalších odporcov až po ôsmich a následne po dvanástich\nrokoch a zmenu žalobného návrhu v roku 2013, ústavný súd pripísal na ťarchu sťažovateľov\nako nepripravenosť na vedenie súdneho sporu a zohľadnil ich pri ustálení sumy finančného\nzadosťučinenia, rovnako ako okolnosť, že štyri pojednávania boli odročené z dôvodov\nna strane sťažovateľov.\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, bol samotný postup okresného súdu.\nJurisdikcia ústavného súdu („ratione temporis“) sa vzťahuje na obdobie\npo 15. februári 1993, teda od nadobudnutia účinnosti zákona o ústavnom súde. Bez zreteľa\nna vznik právomoci ústavného súdu v rámci posúdenia základnej otázky, či sa vec\n14\n\nsťažovateľky prerokovala na okresnom súde v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd už\nkonštantne prihliada aj na dobu, ktorá v konaní uplynula v období do 15. februára 1993\n(m. m. IV. ÚS 47/03).\nPokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd prihliadal\nna § 100 ods. 1 prvú vetu OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd\ni bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nZ vykonaných procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že jeho postup\nv prevažnej časti priebehu napadnutého konania charakterizovala nečinnosť a neefektívnosť.\nNeefektívnosť postupu okresného súdu je charakteristickou črtou pre takmer celý priebeh\nnapadnutého konania, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné bližšie vymedzovať\nobdobia nečinnosti a hodnotiť konkrétne procesné úkony okresného súdu.\nNapriek uvedenému ústavný súd posudzujúc priebeh napadnutého konania okresného\nsúdu poukazuje aj na to, že jeho významné pochybenie v súvislosti s rozsudkom\nzo 7. marca 2005 spojené s pochybením aj odvolacieho Krajského súdu v Bratislave a jeho\nrozsudkom z 3. októbra 2007 musel napraviť ústavný súd, ktorý nálezom z 20. októbra 2010\nsp. zn. IV. ÚS 334/2010 napadnuté rozsudky zrušil a vec bola následne vrátená okresnému\nsúdu na ďalšie konanie, čo nepochybne priebeh napadnutého konania významne spomalilo.\nV súvislosti s námietkou predsedníčky okresného súdu uvedenej vo vyjadrení k sťažnosti, že\nsťažovatelia pred podaním ústavnej sťažnosti nevyčerpali opravné prostriedky alebo iné\nprávne prostriedky, ktoré im zákon priznáva, ústavný súd poukazuje na to, že podľa svojej\nštandardnej judikatúry (napr. IV. ÚS 371/2013, IV. ÚS 83/2014) na uvedenej požiadavke\nvzhľadom na dĺžku konania už netrvá a konanie pred ústavným súdom jej uplatnením\nnepodmieňuje.\nPokiaľ predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti okrem iného\ntiež uviedla, že v priebehu konania trikrát došlo k zmene zákonného sudcu (september 1995,\nnovember 1997 a august 1999), ústavný súd konštatuje, že vo svojej stabilnej judikatúre\n(napr. m. m. III. ÚS 17/02) uviedol, že personálne problémy justičného systému nezbavujú\n15\n\nštát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní a že námietka personálnych\nkomplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť\nsúdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.\nÚstavný súd v súvislosti s hodnotením priebehu napadnutého konania zdôrazňuje, že\nz ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, že konanie nebolo právoplatne skončené\nani po viac ako 23 rokoch od jeho začatia.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nVzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov\nna prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom\nokresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,\na odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa\nrozhodnutia súdu vo svojej veci.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\n16\n\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia každý v sume\n15 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázali najmä na to, že sú „fyzicky\na psychicky vyčerpaní neustálym dožadovaním sa svojich základných ľudských práv, ktoré\nvšak príslušné orgány (súdy) nezákonne porušujú“.\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nS prihliadnutím\n\nna\n\ndoterajšiu\n\ndĺžku\n\nkonania\n\nokresného\n\nsúdu\n\nvedeného\n\npod sp. zn. 10 C 269/91, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, vrátane\nokolností na strane sťažovateľov považoval ústavný súd priznanie spoločne a nerozdielne\nsumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde.\nÚstavný súd na tomto mieste dáva do pozornosti sťažovateľov zásadu, ktorá platila už\nv rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“\n(pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o\nochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s\ndostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž\npredovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva uplatňovali či bránili a starali sa o ne,\n17\n\ninak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné,\nsatisfakčné a pod.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im\nvznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní o ich sťažnosti advokátskou\nkanceláriou AK Gavorová a Partner, s. r. o., Lombardiniho 22B, Bratislava, v mene ktorej\nkoná advokátka a konateľka JUDr. Edita Gavorová.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá\nbola 781 €.\nÚstavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby\nvrátane režijného paušálu a dane z pridanej hodnoty v sume 331,13 € je nižšia ako suma\nvypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal\nsťažovateľom úhradu trov konania v sume uplatnenej ich právnou zástupkyňou.\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľov — advokátskej kancelárie AK Gavorová a Partner, s. r. o.,\nLombardiniho 22B, Bratislava (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)\nv lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\n18\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. decembra 2014\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "reštitúcia-reštitučný nárok", "prieťahy v konaní-extrémne", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "reštitúcia-reštitučný nárok", "prieťahy v konaní-extrémne", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e30051d9-c201-43d0-9fde-8f61295da01a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e30051d9-c201-43d0-9fde-8f61295da01a"}, {"guid": "ussr:c05c58c1-961a-4bcc-8939-bb48e0a39de5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 371/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2013 z 15. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c05c58c1-961a-4bcc-8939-bb48e0a39de5"}, {"guid": "ussr:d3e2e1f9-68b8-43b5-82e1-72795dd4acb5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 334/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 334/2010 z 20. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3e2e1f9-68b8-43b5-82e1-72795dd4acb5"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:50ff135f-51e7-488f-b032-7b69f4009edf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50ff135f-51e7-488f-b032-7b69f4009edf"}, {"guid": "ussr:825ee194-e0a4-4ed8-8886-5ed97a107993", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/05 z 3. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-03", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:825ee194-e0a4-4ed8-8886-5ed97a107993"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f80357e0-f5f1-43c4-8f86-bfb8386f1a5d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 47/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 47/03 z 8. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-08", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f80357e0-f5f1-43c4-8f86-bfb8386f1a5d"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "1310bd45-ba0f-42cc-a2a2-000d77638842:1343aaf7-1b00-471c-a875-8d24f348fde9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1014894221.2", "spisova_znacka": "5Co/258/2014", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/258/2014 z 11. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-01-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1014894221.2"}], "citovane_v": []}